Halašovej ulici

Medzi navrhnutými zmenami a doplnkami územného plánu Bratislavy, ktoré sa v najbližšom čase majú schváliť, je okrem iného i zmena v postavení doteraz chránených viníc. V textovej časti dokumentu sa tvrdí, že prevažne sa zmenia na nechránené. To vraj ale neznamená, že sa vinice vzápätí zmenia na stavebné pozemky, ako sa pre Sme vyslovil námestník primátora. No čo iné to môže znamenať? Po prečítaní tejto správy sa mi v hlave vynorila priateľka, ktorá pred časom s úžasom krútila hlavou nad inou správou, vcelku súvisiacou s touto témou.

Čo to vtedy vlastne napísala? (Ako mnohý introvert aj ona totiž zvykne vyrozprávať „do denníka“ mnohé, čo ju vnútorne rozruší, aby sa toho psychického tlaku zbavila.)
Prvotným impulzom bola pravidelná rozhlasová relácia. Jej hosťom bol Američan, ktorý sa na Slovensku oženil a usadil sa tu natrvalo. Spýtali sa ho, čo v Bratislave považuje za „najúžasnejšiu vec“.

„Úžasné je,“ odpovedal, „že za pätnásť minút jazdy na bicykli sa z centra mesta dostanem do ozajstného lesa.“

A my si nedokážeme vážiť, čo máme, komentovala jeho slová v denníku priateľka. Spomenula Dunaj, jeho nábrežia, historické centrum a nad ním na hradnom kopci stredoveký hrad. „Ten kopec je začiatkom súvislého pohoria, ktoré siaha až do Tatier,“ pokračovala. „Práve dotyk lesného masívu karpatského oblúka s Dunajom robí Bratislavu krásnou a jedinečnou. Súvislý les vytvára i zdravé klimatické prostredie, je zásobárňou kyslíka a rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje kvalitu životného prostredia. Nedokážeme si však vážiť, že v Bratislave sa dobre dýcha. Nad mestom, na svahoch západných, južných i východných vyrastajú celé štvrte rozľahlých rodinných domov. Niektoré i s bazénom a tenisovým ihriskom. Nová zástavba Záhorskej Bystrice, Koliby a Rače viditeľne z lesa odkrajuje. Sú to nezvratné zmeny s výrazným dopadom na ekológiu územia. Umožňuje ich ľudská bezohľadnosť, ktorá sa násilne presadzuje cez zmeny vo vlastníckych vzťahoch, cez nedostatočný územný plán mesta, cez úplatnosť štátnych úradov. Napríklad pozemkové úpravy vinohradov na úpätí lesa, teda ich nová parcelácia, predchádzali územnému plánu! Úzke dlhé parcely vinohradov dokonale chrániace les a tvoriace charakteristickú siluetu nad mestom sa zmenili na rozľahlé obdĺžniky a štvorce vhodné na stavebné účely…“
A prečo potom priateľka v úžase krútila hlavou?

To bolo až po čase, keď v rozhlase počúvala o vyznamenaniach za úspechy dosiahnuté na pôde hlavného mesta. Ušli sa vraj i zodpovedným za osud bratislavských vinohradov.

Zatiaľ nekomentované.

Zanechaj komentár

Musíš byť prihlásený ako na písanie komentárov.